reklama

Inšpirácia

Nemám rada obdobia, kedy ma nič neosloví. Kedy ráno vstanem, idem do práce, mechanicky vykonávam každodenné povinnosti, vrátim sa domov a bezducho čakám na ďalší deň. Keď cítim, že som prázdna. Dokonca niekedy ani necítim. Akoby som ani nebola. Bez duše. Bez života. Bez inšpirácie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Keď som ešte študovala, varovali nás pred tzv. syndrómom vyhorenia. Učiteľom sa to vraj stáva často. Stratia iskru. Nehľadajú nič nové, len žijú z toho, čo sa kedysi naučili. Majú síce menej práce, ale na druhej strane sú ... ako to slušne povedať? Nezáživní. Nudní.

Nikdy som taká nechcela byť.

Mala som pocit, že ma učiteľovanie baví natoľko, že mne sa to stať nemôže. Ja predsa vždy budem hľadať cestu, ako sa zlepšiť, ako priniesť na hodiny niečo nové, ako študentov zaujať, ako vychádzať v ústrety ich potrebám a potrebám dnešnej doby, ...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A predsa sa mi to stalo.

Zisťujem, že čoraz častejšie ma chytá pocit akejsi beznádeje. Pocit, že už nič nové nemôžem priniesť. Že som dobehla do cieľa aj napriek tomu, že som nič významné v živote nedosiahla.

A pritom som toho chcela toľko urobiť, vymyslieť, zrealizovať.

Najviac ma na tom trápi asi skutočnosť, že ten pocit ničoty v takýchto chvíľach cítim v celom svojom živote, nielen v práci. Prídem domov a zrazu neviem nájsť nič, do čoho by som sa pustila. A to aj napriek tomu, že viem, že je toho tak veľa, čo treba urobiť.

Ako je možné, že človek v mojom veku sa cíti akoby už bol na dôchodku a celý jeho život bol len akési čakanie na niečo? Ako je možné, že okolo seba vidím ľudí, ktorí sú plní života, dokonca aj v dôchodcovskom veku? Ako je možné, že ...?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Niekedy si myslím, že mi už niet pomoci, že si budem musieť nájsť inú prácu, niečo nové, čo ma opäť naplní. Aj napriek tomu, že byť učiteľkou bol vždy môj sen a mala som pocit, že som na to bola predurčená, zvažujem možnosť, že to už robiť nebudem.

Vtedy do môjho života zvyčajne zasiahne niečo, čo to zmení. Čo zmení môj pohľad na svet. Čo ma opäť naplní optimizmom. Čo mi dodá inšpiráciu.

Posledne to bola konferencia. Sedela som v sále plnej učiteľov z rôznych typov škôl a z rôznych kútov Slovenska a zrazu som to opäť cítila. Život. Nádej. Chuť pustiť sa do niečoho nového. Inšpiráciu.

Celú cestu domov som strávila premýšľaním nad podnetmi, ktoré som za tie dva dni načerpala. Vedela som, že veľa z tých vecí, ktoré sa mi preháňali hlavou, sa nikdy nesplní, ale aj tak mi aspoň na pár hodín dali pocítiť, že opäť žijem. Opäť som bola tou starou Mimou plnou optimizmu a viery v lepší svet. Opäť som premýšľala o projektoch, ktoré by som raz chcela zrealizovať. Opäť som cítila, že byť učiteľkou je to, čo ma napĺňa a pre čo sa oplatí ráno vstať s úsmevom na tvári a pustiť sa znova do práce...

Miroslava Mesárošová

Miroslava Mesárošová

Bloger 
  • Počet článkov:  60
  •  | 
  • Páči sa:  0x

... som človek, ktorý má svoj vlastný názor a často sa oň chce podeliť aj s inými ... Zoznam autorových rubrík:  Zo života jednej učiteľkyEliJa a môj chlapMoje kuchárske pokusyMoje postrehyMojimi očamiLáska, život... a všetko ostatPoviedkySúkromnéVyznanieNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu